Taro et tarodière

Taro et tarodière

Streda, 25 apríla 2012, polia tarodière, 10h

Vďaka teplému a príjemnému podnebiu, úrodná zem ostrova Rurutu ponúka širokú škálu mnohých rastlinných kultúr. 

Pokračujeme v objavovaní ostrova. Naši sprievodcovia : Nuupure a Valmène nám ukážu polia kde sa pestuje taro.






Les tarodières - polia kde sa pestuje taro - sú jedinečné a veľmi známe na Rurutu. Na vypestovanie tara treba 9 mesiacov, aby sa dalo konzumovať. Samotné sadenie tara bolo fascinujúcim zážitkom. Podobne ako zemiaky je taro "cylkickou" rastlinou. Po odrezaný hľuze sa stopka opäť zasadí a po 9-tich mesiacoch z nej vyrastie nová hľuza-taro. A tak sa cyklus opakuje dookola. Vďaka Miltonovi, miestnemu školitľovi pedagógov,  sme sa dozvedeli veľa info o tejto exotickej plodine.

  

Zavlažovací systéme : vykopané kanály okolo každej parcely tara vyživujú a dostatočne zavlažujú zem. Kokosové listy, ktoré zakrývajú porýlovanú zem, zabraňujú rastu buriny a zároveň uchovávajú pôdu stále vláčnu. 

Takto vyzerá taro po 9-tich mesiacoch pripravené na spracovanie a konzumáciu. 

Po 2-3 hodinách varenia vo vriacej vode, sa taro rozdrví pomocou mažiaru z korálu, ktorý domorodci nazývajú "le penu". Túto techniku zdedenú po predchodcoch, domorodci používajú až do dnes.

Keď je taro spracované na vláčne cesto, sa potom zabalí do banánových alebo iných dostupných listov na ostrove.

Le penu - mažiar vytesaný z koralu

Road - trip okolo ostrova Rurutu ( časť 2/2 )

Road - trip okolo ostrova Rurutu ( časť 2/2 )

Utorok,22 apríla,  15.00 Moerai-Auti-Nairoa-Narui-Avera-Moerai

 

Vyzdobené autá palmovými a banánovými listami a ovocím stáli v rade a čakali len na svojich pasažierov - členov všetkých delegácií. Po vyslovení modlidby žehnajúc cestu okolo ostrova, sme sa mohli pustiť do objavovania krás našej druhej časti cesty okolo ostrova Rurutu. 

Členovia ostrovného zboru a rodičia žiakov nám pripravili v jednotlivých dedinkách privítanie v podobe chutného a lákavého jedla - rôzne druhy čerstvého exotického ovocia. Voda z kokosových orechov bola k dispozícii pre všetkých a na farebne ladenom stole boli pripravené lahôdky polynézskej kuchyne : taro, kokosový chleba, mango, grapefruit, pomaranč a poi.

Na zorganizovanie tak skvelej hostiny bolo treba zmobilizovať a zangažovať dobrovoľníkov. Všetci členovia spojenej školy GS Auti-Avera-Moerai, ako aj rodičovský spolok, ostrovní poslanci boli hlavnými aktérmi príprav cesty okolo ostrova Rurutu. Patrí im za to veľká vďaka.

Deti nás sprevádzali počas celej cesty.

Týždeň pred druhým kolom prezidentských volieb.

Nezdá sa, že by niečo narušilo život na ostrove Rurutu.

Potulujúci sa psy bez domova na uliciach dedinky na ostrove.

Tance, hry a tradičné jedlá.

Tance, hry a tradičné jedlá.

Utorok, 24 apríla 2012, 13:30 dedinka Moerai ( ostrov Rurutu )

Po výdatnom obede boli jednotlivé delegácie rozdelené do dvoch skupín. Jedna polovica ostala v škole Moerai a druhá sa vydala do školy v Avera. Nemali sme najmenšiu predstavu, že nás čaká deň plný športu, kultúry, tradícií, dobrej kuchyne a hudby.  

Kultúra: Legenda o kokosovníku 

Deti z I.triedy ( 3 roky ) materskej škôlky nám predniesli jednu z legien Fracúzskej Polynézie v jazyku RURUTU.

 Z inscenovanie legendy deťmi z materskej škôlky v Moerai.

Samotná hra ako aj výkony najmenších žiakov MŠ si zaslúžili ten najväčší obdiv. Viem si predstaviť, že bolo treba veľa trpezlivosti a opakovania na dosiahnutie takého výsledku aký sme mohli vidieť. 

Klobúk dolu pani učiteľky a učitelia !

Legenda o kokosovníku :

Jedna z legiend Fr.Polynézie :

              Kedysi dávno žila princezná Hina, ktorej krásou sa pýšili jej rodičia. Pri dovŕšení 16-tich rokov sa jej otec rozhodol, že ju vydá. V deň svadby jej predstavil budúceho muža. Hina takmer omdlela od strachu pri pohľade na svojho ženícha - obrovského úhora. Bol to princ úhorov. Hina utiekla a ostala v opustenej chatrči z bambusu. Patril bohu Hiro. Ten jej dovolil zostať avšak ohavné monštrum ju našlo. Boh Hiro Hinu ochránil a rozsekol úhora na 3 časti. Keď hlava úhora padla k nohám dievčiny, povedala jej :

            Všetci ľudia, ktorí ma nenávidia a aj ty ako prvá Hina, ma pobozkajú na ústa, keď mi budú ďakovať. Ja zomieram, ale moja veštba je večná.

Hiro zabalil hlavu do banánových listov a podal ju Hine. 

„Hina, teraz sa vrátiš domov a tam zničíš túto hlavu. Avšak počas svojej cesty ju nesmieš položiť na zem inak sa veštba úhora naplní.

            Hina sa vydala na cestu domov, ktorá bola však veľmi dlhá. Prišla k brehu potoku kde voda bola osviežujúca a číra. Zabudla na radu boha Hira a položila zabalenú hlavu úhora na zem, aby sa mohla okúpať. Náhle na to, sa zem otvorila a zhltla hlavu mŕtveho úhora. Na tom mieste sa zjavil strom a začal neúmerne rýchlo rásť. Bol to čudný strom. Dalo by sa povedať, že to bol obrovský úhor, ktorý sa týčil do výšky s hlavou otočenou k slnku. Bol to kokosovník a prvý kokosový orech hneď vyrástol. Hina, ktorá neuposlúchla, bola odsúdená bohmi na život pri potoku a strom ostal nedotknuteľným. Platil zákaz komukoľvek sa priblížiť k stromu a jesť jeho plody.

Ako roky ubiehali, jedného dňa prišli strašné suchá, ktoré zničili všetku úrodu. Len jediný strom odolal horúčavám. - kokosovník. Napriek zákazu bohov, ľudia prišli a zozbierali jeho plody , ktoré mali v sebe osviežujúcu a číru vodu so sladkou príchuťou. Ľudia si všimli, že na každom orechu boli tri čierne škrvny a vyzerali ako oči a ústa … a aby sa mohli napiť, bolo treba spraviť dieru do orecha a pritisnúť k nemu pery. Hina sa napila z kokosového orechu ako ostatní a tým sa úhorove proroctvo naplnilo

Dielničky : Výroba veterného mlynu.

Výroba veterného mlyna a pesnička. Trieda p.uč.Abel. ( deti 5r )

V tejto triede som prežila nezabudnuteľné momenty s deťmi. Zatiaľ čo pán učiteľa spovedali pred TV kamerami, deti strácali pozornosť a utekali na všetky strany. Využila som situáciu a naučila deti pesničku "Vrť sa, vrť sa mlynček""Tourne petit moulin". Na moje prekvapenie deti pesničku nepoznali čo mi hralo do karát. 

Posielam veľkú pusinu všetkým drobcom !

Recept: Príprava TARA.

Páni v modrom a bielom tričku ( dola na fotke ), ktorých mená som si bohužiaľ nezapamätala, nám názorne ukázali ako pripraviť jedlo z hľuzovitej rastliny - TARO. Je to základná potravina pestovaná v celej Fr. Polynézie. Príprava TARA sa môže realizovať tisícmi spôsobmi. Mali sme to štastie a ukázali nám a dokonca sme si mohli aj vyskúšať ako sa vyrába "POI". Tak tu je recept.

1. Očistiť taro a nechať 2h až 3h ho variť vo vode.

2. Keď je TARO uvarené, na stolčeku z dreva ho začať drviť, až dostaneme hladké cesto ( názorná ukážka na fotke tu dole )

Na rozdrvenie tara Ruruťania používajú "penu" ( tĺčik ) vytesaný z korálov.

Listy stromu d'auti.

3. Zabaliť cesto do listov stromu auti.

4. Nechať oddýchnuť ( kysnúť ) do nasledujúceho dňa. 

Kedysi sa taro čistilo pomocou škrupky z kokosového orecha .

 ŠPORT - "PA’I TARO" - Sadenie tara

Na tejto aktivite sme sa všetci veľmi dobre pobavili. Mali ste vidieť tie tváre plné radosti a smiechu.Tí najmenší nám ukázali čo a kde máme robiť a potom už to bolo na nás ukázať európskeho športového ducha. Deti z Rurutu nás počas celých pretekov povzbudzovali a kričali "Do toho, do toho". 

Boli sme rozdelení na dve družstvá. Úlohou každého družstva bolo čo najrýchlejšie poukladať listy banánovníka na určené miesto tak ako sa to robí pri sadení tara.

Recept - "POPO PIA" - kokosové guľky

Chlapci zo školy nám ukazujú ako sa kedysi strúhal kokos pomocou tradičnej "škrabky na kokos". Dnes už väčšina obyvateľov používa modernú techniku v podobe stroja na čistenie kokosu.

"Tradičné strúhadlo na kokos".

Výroba kokosových guľiek je veľmi jednoduchá. Zmiešať nastrúhaný kokos s múkou maniok. Vytvarovať z nich malé guločky velikosti orecha a nechať ich povariť vo vrúcej vode asi 15 minút. 

   

Počas celého poobedia boli deti všadeprítomné . Ich angažovanosť pomáhať bola prirodzenou súčasťou programu . 

 Kultúra : Tanec a hudba 

A opäť, privítaní deťmi zo školy v Moerai, tentokrát za doprovodu hudobného nástroja - TOERE. Jedná sa o tambúr valcovitého tvaru u prostred ktorého je diera pozdĺžneho tvaru. Toere je vyrobený z kmneňa stromu.

Bicie tradičné nástroje : Toere a Pahu 

Radnica Rurutu

Radnica Rurutu

Utorok 24.apríla 2012, Radnica de Rurutu

           Utorok poobede boli všetci účastníci Comenius projektu oficiálne privítaní u pána "starostu" ostrova Rurutu. Monsieur Frédéric RIVETA a mestskí poradcovia nás oboznámili s históriou a súčasnou situáciou ostrova Rurutu. 

            Na ostrove Rurutu žije 2100 obyvateľov v 3 dedinách, z toho 375 detí navštevujúce školské zariadenie GS Auti-Avera-Moerai. V dedine Moerai, na východnom pobreží ostrova sú lokalizované všetky verejné inštitúcie a služby. Napriek svojej "malosti", má ostrov modernú vybudovanú infraštruktúru : prístav, banku, základnú školu, zdravotnícke zariadenie, silne rozvinuté poľnohospodárstvo.

Tu som mala tú vzácnu možnosť byť zvečnená s jedným z najvzácnejším umeleckým skvostom oceánskeho umenia, vystaveným v obradnej sieni radnice v Moerail . Dovoľte mi predstaviť vám "A'a" predchodca bohov.

Postava "A'a" ktorá je považovaná za predchodcu obyvateľov ostrova Rurutu a ktorá bola po svojej smrti vyhlásená za svätú.

Každá z delegácii dostala mini mapu vyrobenú z dreva miro. A každý člen výpravy obdržal samolepky s vlajkami : Rurutu, Francúzskej Polynézie a Australskymi ostrovmi. 

Vrelá vďaka za všetky darčeky !

Vyučovanie na Rurutu

Utorok le 24.april 2012, Avera

Na utorok sme mali naplánované vyučovacie hodiny v triedach školy na Rurutu. Pre nemeckú delegáciu boli pripravené všetky triedy v škole Avera. Valmene, koordinátorka projektu nás ešte pred príchodom poprosila, aby sme si pripravili jednu typicku piesen a tanec pre našu krajinu. Ja ako slovenka som zvolila "Macejko" + čáčovský kroj.  

         
             

Prvú hodinu sme mali spoločnú s mojou tútorkou Claudiou Duesel - kde sme deti od 5-6 rokov naučili nemecku pesničku "Hoi hoi Lumpenshuh". A druhú vyučovaciu hodinu som už mala sama a to som sa pustila do našej záhoráckej pesničky "Macejko". Text piesne som napísala na tabuľu a spolu s detmi sme tancovali v triede.

Bol to pre mňa nepopísatelný zážitok ako deti z Rurutu opakovali po mne záhorácky a tancovali na Macejko. Oblečená v čáčovskom kroji pri 30 stupňových horúčavách mi vôbec neprekážalo. Práve naopak, bola som plná dojmov pretože kus slovenskej kultúry sa dostalo až sem na druhý koniec sveta.

Na konci hodiny som deťom odovzdala za skvelý výkon malý darček v podobe ručne vyrobeného pexesa.

S mojou skupinkou francúzštinárov som pre ne pripravila bilingválne - francúzsko-nemecké pexeso. Deti mali z neho obrovskú radosť a boli nadšené z netradičného darčeku.

Riaditeľka GS-Auti-Avera- Moerai Madame Nupuure Riveta sprevádzala delegácie počas vyučovania. Nemohla som odolať a nechala som sa vyfotiť v kroji . Dve rôzne kultúry.

Riaditeľka GS Auti-Avera-Moerai, Madame Nupuure RIVETA

Rodičovské združenie v Rurutu

Pondelok 23.apríla 2012, 19.30, Moerai

    

Školské zariadenie GS Auti-Avera-Moerai spolupracuje veľmi intenzívne s rodičmi žiakov. Vzťahy sú viac než priateľské a dovolím si ich definovať za "rodinné". Rodičovské združenie pre nás ako aj pre učiteľov a priateľov školy večerný program na školskom dvore v Moerai. Bol to večer plný hudby, tancov, spevu, vynikajúceho jedla a dobrej nálady.

 

Všetci členovia rodičovského združenia mali oblečené šaty v rovnakom štýle a farbe ( žltá ). Týmto istým spôsobom boli odetí aj učitelia a členovia komúny. Tento spôsob odievania je typickým pre Rurutu. Je akýmsi rozoznávacím znakom pre hostí. V podstate podľa farby sme vedeli ku ktorej skupine kto patril.

Večera sa konala v priestoroch školského dvora v Moerai. Rodičia pripravili pre všetkých večeru. Stolovanie na ostrove Rurutu je veľmi jednoduché a hlavne praktické. Vo veľkých nádobách sa priniesli jedlá : kuracie mäso s fafa, taro, ryby upečené v bambusovom liste, ako dezert : palacinky z papaje, kokosový koláč, poi s kokosovým mliekom, fei - upečený banán. Na pitie bolo voda z kokosu.

Živá hudba je neodmysliteľnou súčasťou večerného posedenia. Hudobníci ošatení v rovnakých farbách s maximálnym nasadením hrali typické rytmy ostrovskej kultúry. 

Večerné predstavenie bolo zahájené tancom Tamure. Tanečnice a tanečníci odetí v tradičnom kostýme z pandanusových listov nám predviedli úžasnú show. V pomalom ako aj v rýchlom rytme, na boso a s úsmevom na tvári nás zabávali a dokonca aj vyzvali sa k nim pripojiť.

 

Dokonca sme si mohli vyskúšať aj hru na hudobných nástrojoch.

Zaujímavosťou takýchto akcií je ich trvanie. Od domorodcov som sa dozvedela, že do 21:00 sa môže hrať, tancovať, veseliť a jesť ale akonáhle odbije 21hodina, všetko sa zbalí a uprace a ide sa domov spať. Je to veľmi silno spojené s náboženstvom - vierou. 

Road-trip okolo ostrova (časť 1/2)

Cestou okolo ostrova Rurutu ( časť 1/2 )

Pondelok 23. apríla 2012, 15h, Moerai


Po návšteve školy v Moerai a Avera ďalším bodom programu bola prvá časť cesty okolo Rurutu. Okrem "hlavnej" cesty, ktorá vedie popri pobreží ostrova, sieť lesných chodníkov a ciest umožňuje ostrovčanom rýchlejší presun z východnej na západnú časť ostrova. Kultúra nepustí a tak pri každej "ceste okolo ostrova" treba autá vyzdobiť čo najkrajšie. Vďaka bohatej vegetácii, domáci používajú na dekoráciu svojich 4x4 banánové, kokosové a pandanusové listy. 

Dodržiavanie tradícií na Rurutu má veľký význam a sami sme toho boli svedkami. Býva zvykom, že pred každou cestou okolo ostrova sa vysloví modlidba v jazyku rurutu, aby sa cesta vydarila a bola úspešná. Náš sprievodca Pán TAVITA Lionnel, Nahuma ( v ružovej košeli ) aj tak učinil. Treba vyzdvihnúť, že Monsieur Lionnel TAVITA je veľmi známou osobnosťou nie len na ostrove Rurutu ale aj v šírom svete. Vaitumaire, špecialistka na cudzie jazyky, nám prezradila, že existuje viacero dokumentárnych filmov, kde je práve Nahuma Tavita hlavným aktérom. Je totiž jedným zo štyroch skutočných "rozprávačov"-Orero z ostrova Rurutu.

Vaitumaire Tetuanui Maui a TAVITA Lionnel 

Vaitumaire, naša úchvatná tlmočníčka, pracuje v škole GS Auti-Avera-Moerai ako odborný pedagóg na jazyky. Vrátane francúzštiny, jazyka rurutu a angličtiny dokáže plynulo komunikovať ešte v rôznych jazykoch susedných ostrovov.

Cestou okolo ostrova sme mohli vidieť ...

... šarmantné babičky ...

... ženy, ktoré dokážu zdvihnúť 60-75kg kamene ...

 

 Tradícia : "Levé de pierre" - Dvíhanie kameňa

po tahitsky : amora’a ofai

Žena dvíhajúca kameň o váha 75kg.

Dvíhanie kameňa alebo tkz. "Levé de pierre" je jednou z tradícií typickou pre Austrálske ostrovy. Táto tradícia pôvodom práve z Rurutu predstavuje skúšku sily pre mužov ako aj pre ženy. Je súčasťou januárových osláv, ktoré sa každoročne konajú na ostrove Rurutu a postupom času sa z tradície stala športová disciplína veľmi populárna v celej Fr.Polynézii.

Cieľom každého "dvíhača" je v čo najkratšom čase zdvihnúť kameň v tvare oválu, položiť si ho na rameno a vyrovnaný ho udržať jednou rukou. Na zvládnutie tejto disciplíny treba určitú zručnosť, techniku a hlavne pravidelný tréning. Napríklad 73kg vážiaci muž dokáže udvihnúť kameň o váha 130kg. 

Na Rurutu sú kamene starostlivo uchovávané radnicami dedín. Ak sa už kameň viac nepoužíva, domáci ho pochovajú aby deti nemohli zopakovať to o čo sa pokúšajú dospelí. 

História : "Levé de pierre" / Dvíhanie kameňa

Dvíhanie kameňa nebolo len skúškou ohybnosti a sily ale aj akýmsi prechodom medzi mladosťou a dospelosťou. Spomedzi rôznych skúšok dospelosti sa zachovala len táto. Každý rok si obyvatelia Rurutu pripomínali, že "dvihnúť kameň" má význam a preto sa musí vykonať v súlade s prastarými pravidlami. Tou súčasťou bola práve modlitba, ktorá sa vyslovila ešte pred samotným aktom dvíhania. Obyvatelia verili, že ak sa "dvíhačovi" kameňov nepodarí dvihnúť všetky kamene, znamená to zlé znamenie pre dedinu ako aj nasledujúci rok.

Najťažší kameň na Rurutu váži 148kg. 

... tichý oceán ... 

Jaskyňa Ana Ae'o tkz. Mitterandova jaskyňa.

 

Jaskyňa Ana Ae'o je jednou z najväčších a najkrajších jaskýň na ostrove. Pre svoju výšku a hĺbku bola miestom veľkých obetných ceremónií v mene božstva. Na strope jaskyne, sú vidno diery, ktorými prenikajú lúče slnka a ktoré od11h do12h, vytvárajúce akýsi zväzok dopadajúci na zem.

VITARIA

Vitaria - pozostatky starobylej dediny.

Prichádzame k miestu zvanému "VITARIA" kde archeologické vykopávky v rokoch 1950, odhalili pozostatky z takmer 70-tich príbytkov, ktoré kedy boli súčasťou starovekej osady. Podľa archeológov, príchod prvých obyvateľov ostrova sa odhaduje okolo roku 900 po n.l.

Ostrov Rurutu objavil James Cook roku 1769. V tom čase žilo na ostrove asi 3000 domorodcov. Francúzsko nastotlilo protektorát na ostrov Rurutu roku 1889 a roku 1900 ho pričlenilo k svojmu územiu.