Vyučovanie na Rurutu

Utorok le 24.april 2012, Avera

Na utorok sme mali naplánované vyučovacie hodiny v triedach školy na Rurutu. Pre nemeckú delegáciu boli pripravené všetky triedy v škole Avera. Valmene, koordinátorka projektu nás ešte pred príchodom poprosila, aby sme si pripravili jednu typicku piesen a tanec pre našu krajinu. Ja ako slovenka som zvolila "Macejko" + čáčovský kroj.  

         
             

Prvú hodinu sme mali spoločnú s mojou tútorkou Claudiou Duesel - kde sme deti od 5-6 rokov naučili nemecku pesničku "Hoi hoi Lumpenshuh". A druhú vyučovaciu hodinu som už mala sama a to som sa pustila do našej záhoráckej pesničky "Macejko". Text piesne som napísala na tabuľu a spolu s detmi sme tancovali v triede.

Bol to pre mňa nepopísatelný zážitok ako deti z Rurutu opakovali po mne záhorácky a tancovali na Macejko. Oblečená v čáčovskom kroji pri 30 stupňových horúčavách mi vôbec neprekážalo. Práve naopak, bola som plná dojmov pretože kus slovenskej kultúry sa dostalo až sem na druhý koniec sveta.

Na konci hodiny som deťom odovzdala za skvelý výkon malý darček v podobe ručne vyrobeného pexesa.

S mojou skupinkou francúzštinárov som pre ne pripravila bilingválne - francúzsko-nemecké pexeso. Deti mali z neho obrovskú radosť a boli nadšené z netradičného darčeku.

Riaditeľka GS-Auti-Avera- Moerai Madame Nupuure Riveta sprevádzala delegácie počas vyučovania. Nemohla som odolať a nechala som sa vyfotiť v kroji . Dve rôzne kultúry.

Riaditeľka GS Auti-Avera-Moerai, Madame Nupuure RIVETA

Rodičovské združenie v Rurutu

Pondelok 23.apríla 2012, 19.30, Moerai

    

Školské zariadenie GS Auti-Avera-Moerai spolupracuje veľmi intenzívne s rodičmi žiakov. Vzťahy sú viac než priateľské a dovolím si ich definovať za "rodinné". Rodičovské združenie pre nás ako aj pre učiteľov a priateľov školy večerný program na školskom dvore v Moerai. Bol to večer plný hudby, tancov, spevu, vynikajúceho jedla a dobrej nálady.

 

Všetci členovia rodičovského združenia mali oblečené šaty v rovnakom štýle a farbe ( žltá ). Týmto istým spôsobom boli odetí aj učitelia a členovia komúny. Tento spôsob odievania je typickým pre Rurutu. Je akýmsi rozoznávacím znakom pre hostí. V podstate podľa farby sme vedeli ku ktorej skupine kto patril.

Večera sa konala v priestoroch školského dvora v Moerai. Rodičia pripravili pre všetkých večeru. Stolovanie na ostrove Rurutu je veľmi jednoduché a hlavne praktické. Vo veľkých nádobách sa priniesli jedlá : kuracie mäso s fafa, taro, ryby upečené v bambusovom liste, ako dezert : palacinky z papaje, kokosový koláč, poi s kokosovým mliekom, fei - upečený banán. Na pitie bolo voda z kokosu.

Živá hudba je neodmysliteľnou súčasťou večerného posedenia. Hudobníci ošatení v rovnakých farbách s maximálnym nasadením hrali typické rytmy ostrovskej kultúry. 

Večerné predstavenie bolo zahájené tancom Tamure. Tanečnice a tanečníci odetí v tradičnom kostýme z pandanusových listov nám predviedli úžasnú show. V pomalom ako aj v rýchlom rytme, na boso a s úsmevom na tvári nás zabávali a dokonca aj vyzvali sa k nim pripojiť.

 

Dokonca sme si mohli vyskúšať aj hru na hudobných nástrojoch.

Zaujímavosťou takýchto akcií je ich trvanie. Od domorodcov som sa dozvedela, že do 21:00 sa môže hrať, tancovať, veseliť a jesť ale akonáhle odbije 21hodina, všetko sa zbalí a uprace a ide sa domov spať. Je to veľmi silno spojené s náboženstvom - vierou. 

Road-trip okolo ostrova (časť 1/2)

Cestou okolo ostrova Rurutu ( časť 1/2 )

Pondelok 23. apríla 2012, 15h, Moerai


Po návšteve školy v Moerai a Avera ďalším bodom programu bola prvá časť cesty okolo Rurutu. Okrem "hlavnej" cesty, ktorá vedie popri pobreží ostrova, sieť lesných chodníkov a ciest umožňuje ostrovčanom rýchlejší presun z východnej na západnú časť ostrova. Kultúra nepustí a tak pri každej "ceste okolo ostrova" treba autá vyzdobiť čo najkrajšie. Vďaka bohatej vegetácii, domáci používajú na dekoráciu svojich 4x4 banánové, kokosové a pandanusové listy. 

Dodržiavanie tradícií na Rurutu má veľký význam a sami sme toho boli svedkami. Býva zvykom, že pred každou cestou okolo ostrova sa vysloví modlidba v jazyku rurutu, aby sa cesta vydarila a bola úspešná. Náš sprievodca Pán TAVITA Lionnel, Nahuma ( v ružovej košeli ) aj tak učinil. Treba vyzdvihnúť, že Monsieur Lionnel TAVITA je veľmi známou osobnosťou nie len na ostrove Rurutu ale aj v šírom svete. Vaitumaire, špecialistka na cudzie jazyky, nám prezradila, že existuje viacero dokumentárnych filmov, kde je práve Nahuma Tavita hlavným aktérom. Je totiž jedným zo štyroch skutočných "rozprávačov"-Orero z ostrova Rurutu.

Vaitumaire Tetuanui Maui a TAVITA Lionnel 

Vaitumaire, naša úchvatná tlmočníčka, pracuje v škole GS Auti-Avera-Moerai ako odborný pedagóg na jazyky. Vrátane francúzštiny, jazyka rurutu a angličtiny dokáže plynulo komunikovať ešte v rôznych jazykoch susedných ostrovov.

Cestou okolo ostrova sme mohli vidieť ...

... šarmantné babičky ...

... ženy, ktoré dokážu zdvihnúť 60-75kg kamene ...

 

 Tradícia : "Levé de pierre" - Dvíhanie kameňa

po tahitsky : amora’a ofai

Žena dvíhajúca kameň o váha 75kg.

Dvíhanie kameňa alebo tkz. "Levé de pierre" je jednou z tradícií typickou pre Austrálske ostrovy. Táto tradícia pôvodom práve z Rurutu predstavuje skúšku sily pre mužov ako aj pre ženy. Je súčasťou januárových osláv, ktoré sa každoročne konajú na ostrove Rurutu a postupom času sa z tradície stala športová disciplína veľmi populárna v celej Fr.Polynézii.

Cieľom každého "dvíhača" je v čo najkratšom čase zdvihnúť kameň v tvare oválu, položiť si ho na rameno a vyrovnaný ho udržať jednou rukou. Na zvládnutie tejto disciplíny treba určitú zručnosť, techniku a hlavne pravidelný tréning. Napríklad 73kg vážiaci muž dokáže udvihnúť kameň o váha 130kg. 

Na Rurutu sú kamene starostlivo uchovávané radnicami dedín. Ak sa už kameň viac nepoužíva, domáci ho pochovajú aby deti nemohli zopakovať to o čo sa pokúšajú dospelí. 

História : "Levé de pierre" / Dvíhanie kameňa

Dvíhanie kameňa nebolo len skúškou ohybnosti a sily ale aj akýmsi prechodom medzi mladosťou a dospelosťou. Spomedzi rôznych skúšok dospelosti sa zachovala len táto. Každý rok si obyvatelia Rurutu pripomínali, že "dvihnúť kameň" má význam a preto sa musí vykonať v súlade s prastarými pravidlami. Tou súčasťou bola práve modlitba, ktorá sa vyslovila ešte pred samotným aktom dvíhania. Obyvatelia verili, že ak sa "dvíhačovi" kameňov nepodarí dvihnúť všetky kamene, znamená to zlé znamenie pre dedinu ako aj nasledujúci rok.

Najťažší kameň na Rurutu váži 148kg. 

... tichý oceán ... 

Jaskyňa Ana Ae'o tkz. Mitterandova jaskyňa.

 

Jaskyňa Ana Ae'o je jednou z najväčších a najkrajších jaskýň na ostrove. Pre svoju výšku a hĺbku bola miestom veľkých obetných ceremónií v mene božstva. Na strope jaskyne, sú vidno diery, ktorými prenikajú lúče slnka a ktoré od11h do12h, vytvárajúce akýsi zväzok dopadajúci na zem.

VITARIA

Vitaria - pozostatky starobylej dediny.

Prichádzame k miestu zvanému "VITARIA" kde archeologické vykopávky v rokoch 1950, odhalili pozostatky z takmer 70-tich príbytkov, ktoré kedy boli súčasťou starovekej osady. Podľa archeológov, príchod prvých obyvateľov ostrova sa odhaduje okolo roku 900 po n.l.

Ostrov Rurutu objavil James Cook roku 1769. V tom čase žilo na ostrove asi 3000 domorodcov. Francúzsko nastotlilo protektorát na ostrov Rurutu roku 1889 a roku 1900 ho pričlenilo k svojmu územiu.

Škola v Moerai a Avera

Vitajte v Moerai a v Avera

Pondelok 23 apríl 2012, dom Merehau, 7h ráno

Monique, mamička Merehau

Prvá noc na Rurutu bola nevšedným zážitkom. Vlny tichého oceánu, dom obklopený palmami a rôznymi exotickými rastlinami, na stole džús z práve nazbieraných grapefruidov a vôňa domácej Rurutu kávy to všetko patrí k Rurutu.

Monique, mama Merehau pripravila raňajky à la Rurutu podávané hosťom v prvý deň návštevy : čerstvo ulovená a udusená ryba, Rurutu káva, kokosové mlieko a čerstvo vytlačený džús z pomarančov.

O 7:30, Maruia, jedna z učiteliek v Rurutu a mimochodom veľmi sympatická žena, nás prišla vyzdvihnúť so svojim synom a cestou do školy sa ešte zastavujeme na čerpacej stanici. Jedenkrát do mesiaca prichádza na ostrov Rurutu loď - tanker, ktorá priváža aj benzín. Správca benzínovej pumpy má na starosti "spravodlivé" rozdelenie benzínu každému obyvateľovi ostrova, ktorý vlastní auto.

Čerpacia stanica na Rurutu

Pondelok 23.apríl 2012, Moerai, 8.00 hod 

Prichádzame do Základnej školy v Moerai. Valmène, pedagogická poradkyňa a zároveň koordinátorka Comenius projektu pre Fr.Polynéziu nám predstavuje školskú budovu ako aj jednotlivé triedy. Pre každého školáka sme priniesli malé darčeky v podobe : balóniku vo farbách kantónu Bayern, lízatko z hroznového cukru a ručne vyrobený náramok od detí z Grundschule-Winzenhohl.

GS Auti-Avera-Moerai je zoskupením 3 školských zariadení na ostrove Rurutu. Deti už vo veku 2 rokov nastupujú do materskej škôlky.

Slovensko - nemecká delegácia :
Lucia Prokešová, Jasmin Jörg, Claudia Düsel et Sabine Sherer

Po stretnutiach v Španielsku, v Anglicku a v Nórsku, učitelia z Rurutu starostlivo vystavujú všetky darčeky z navštívených krajín.

Viac účelová hala : pohľad z vonku ...

... a pohľad z vnútra.

Privítanie deťmi bolo veľkolepé. Všetky deti zo školy v Moerai netrpezlivo čakali s vlajkami v rukách. Každá trieda si nacvičila tradičnú uvítaciu pieseň "Ia orana, ia orana ... " vo všetkých jazykoch partnerských krajín Comenius projektu.

Privítanie pokračovalo recitáciou v jazyku rurutu, podané víťazkou recitačnej súťaže ORERO pre Austrálske ostrovy, ktorá sa konala v marci 2012 na ostrove Rurutu.  

Víťazka súťaže Orero : Vaihau Teuruarii

Valmène Toofa, koordinátorka Comenius projektu zastupujúca Fr.Polynéziu

Ovocie je na Rurutu dostupné celoročne.

Materská škôlka a základná škola sú pod jednou strechou v Moerai

Deti začínajú s povinnou školskou dochádzkou už v 2 rokoch veku. Oficiálnym jazykom je francúzština a jazyk rurutu. Deti sú od malička bilingválne.

Takto sa chlapci hrajú cez prestávky : "toupie" z dreva

Zaujímavosťou v organizácii školského dňa bol spôsob zvonenia. V podstate nemajú žiadne zvonenie. Učitelia nosia so sebou píšťalky a sledujú 45min intervaly. Ak je čas prestávky, stačí zapískať.


Škola Avera, 13.00 

Po spoločnom obede v Moerai, mimochodom stoly sú vždy prestreté banánovými listmi, sa o 13.00 presúvame do školy Avera. Komúna dala k dispozícii minibus, ktorý inak slúži ako školský autobus pre deti.

  

Aj vďaka finančnej podpore komúny Moerai, môžu učitelia z Rurutu vycestovať do Európy.

Školská budova v Avera

Školáci v Avera.

Tak ako v Moerai, aj deti zo školy v Avera nám zaspievali tradičnú uvítaciu pesničku "Ia orana, ia orana ..." ktorá zaznela aj po nemecky, po nórsky, po španielsky, taliansky, rumunsky, turecky a anglicky. Nasledoval dynamický tanec "haka" interpretovaný talentovaným Apera Vanaa, oblečený v tradičnom kostýme, ručne upleteným z bambusových a pandanusových listov.

Apera Vanaa nás víta tancom "haka".

Na stenách v Moerai a v Avera uvidíte plagáty s informáciami o potravinách, rôzne recepty, fotografie rôznych domácich plodín / papaya, taro, kokos /, čo je všetko súčasťou Comenius projektu "Good food feel well". Cieľom tohto európskeho projektu je naučiť deti správnym stravovacím návykom, posúdiť či jedlo je zdravé alebo nie a poznať význam pestovania zeleniny a ovocia vo svojom okolí.

Deti zo školy Avera sa s nami lúčia, avšak nie na dlho "NANA"